Charaktreristika a história

írkeho tanca

     Pojem írske tance sa používa na označenie skupiny tradičných tanečných foriem pochádzajúcich z Írska, ktoré sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva tejto krajiny. Názory na pôvod týchto tancov nie sú dodnes ujednotené, avšak už zrejmejšie je, že počas stáročnej histórie prešla ich pôvodná podoba viacerými zmenami podmienenými absorbciou nových kultúrnych prvkov. Vyústenie tohto dlhodobého vývoja dnes reprezentuje niekoľko základných foriem írskeho tanca - v rámci spoločenských tancov rozoznávame céilí a setové tance, a v rámci sólových tancov je to step dancing, sólové setové tance, tradičné a moderné setové tance a sean-nós dancing.

     Veľké množstvo prameňov dokumentujúcich počiatky histórie tancov v Írsku bolo zničených Vikingami v priebehu 7.a 8. storočia n.l., avšak predpokladá sa, že ich korene siahajú až do dôb Druidov. Kelti sa začali v tejto oblasti vyskytovať okolo roku 500 pred n. l. a zotrvali približne 900 rokov. Praktizovali rituálne tance späté s kultom slnka, ktoré ovplyvnili pôvodné írske umenie a formovanie prvých tancov.

     V súvislosti s írskym tancom je často spomínaná udalosť s názvom feis - jej história sa takisto začala písať už pred tisícročiami. Podujatia tohto druhu slúžili pôvodne na obchodné účely a poskytovali ďalej priestor politickým diskusiám, športovým aktivitám a rozprávaniu príbehov. Ich neoddeliteľnú súčasť predstavoval tanec. Aktuálny význam pojmu feis (znamená slávnosť, mn.č.=feiseanna) sa však takmer výlučne spája s hudbou a tímovým alebo sólovým tancom prezentovaným na súťažiach.

     Vedeli ste, že...: miestom konania feisov v dávnej minulosti bolo napríklad legendárne sídlo kráľov na vrchu Tara (Temair, Teamhair, Teamhair na Rí) v írskej provincii Leinster. Povesťami opradené miesto bolo údajne vstupnou bránou do ďalšieho sveta. V lokalite boli objavené viaceré reálne archeologické nálezy indikujúce už neolitické osídlenie. Jedným z monumentov odhalených na Tare je Kameň Osudu - posvätný korunovačný kameň, o ktorom mytológia hovorí, že bol na svoje miesto prinesený dávnymi božstvami (Tuatha Dé Danann).

     Ďalší vplyv na formovanie kultúrnej platformy predstavovala christianizácia Írska (príchod sv. Patrika r. 431 n.l.), ktorú dokladajú prekrásne ornamentálne zdobené manuskripty zanechané kňazmi inšpirovanými pôvodným pohanským umením. Po inváziách Vikingov v 8. - 9.st. neskôr v 12. storočí do krajiny vtrhli Normani. Práve severofrancúzski Normani do Írska priniesli koncept kruhových tancov, obľúbenej zábavy francúzskej šľachty.

     Vedeli ste, že...: Výrazom carol sa pôvodne označoval populárny normanský tanec, počas ktorého vedúci tanečník spieval v obkolesení ostatných tanečníkov, ktorí mu "odspievali" späť rovnakou piesňou. Roku 1413 bola zaznamenaná unikátna zmienka o tzv. caroling-u - normanskom zvyku, ktorý sa rozšíril v podmanených írskych mestách.

     Ešte v 16. storočí vyjadril obdiv k írskym tancom by Sir Henry Sydney v liste kráľovnej Alžbete I., v ktorom popísal svoj divácky zážitok z tanca, ktorý tancovali dievčatá v meste Gallway. Sydney priblížil aj ich odev a tanečné formácie. Všeobecne v tomto období bol tanec zábavou chudobných, ale aj šľachty na panských dvoroch a ranné záznamy uvádzajú, že sa tancovalo bez obuvi. Tancovali sa len kolektívne tance (až približne do roku 1750) v jigovom rytme a ľudia sa ich učili navzájom.

     V 17.storočí nadobudli na území Írska platnosť anglické trestné zákony, ktoré zakazovali tanec, hudbu (napr. v roku 1601 anglické úrady ukončili činnosť gajdošov a ich nástroje zničili) a ostatné kultúrne aktivity - tieto mohli byť produkované len v utajení, následkom čoho dochádzalo k úpadku kultúry. Trestné bolo dokonca aj používanie gaelčiny, írskeho jazyka.

     Útlak povolil až v 18. storočí, kedy sa začali objavovať prví taneční majstri (často zároveň učitelia šermu). Títo putovali po kraji od dediny k dedine v sprievode niekoľkých hudobníkov a vyučovali obyvateľov pôvodné tradičné i sólové tance. Tanečníci ako pódium využívali napríklad drevené veká sudov alebo spustené dvere. V tomto období sa tiež vyvíjali prvé podoby stepového tanca. Taneční majstri boli veľmi vážení a obľúbení. Každý región mal svojho vlastného tanečného majstra. Tí medzi sebou často súťažili, čím sa írsky tanec rozvíjal a začali sa v ňom objavovať jeho jedinečné prvky ako napríklad držanie rúk pri tele. Tento spôsob šírenia tanca sa udržal až do začiatku 20. stor., kedy bol postupne nahradený tanečnými školami. Írsky tanec bol tradične sprevádzaný hrou na gajdy a harfu a tancovalo sa pri rôznych príležitostiach.

     V menších mestách a dedinách sa ľudia schádzali v najväčšom dome "ceilí house" a tancovali, hrali a rozprávali si rôzne príbehy. Špeciálne stretnutia boli organizované počas svadobných obradov, Veľkej noci a Vianoc.

     Podstatné meno céilí označuje spoločenskú udalosť s írskou hudbou a tancom, a ako prídavné meno špecifikuje typ tanca. Najčastejšie sa tancovali tance, kde bolo štyri alebo osem tanečníkov. Väčšina ceilí tancov sa môže tancovať na akúkoľvek skladbu vo vhodnom rytme (jig alebo reel).

     Za účelom zachovania a prezentácie írskej kultúry (vrátane tancov) vznikla roku 1893 Gaelic League (Conradh na Gaeilge). Liga dokázala ovplyvniť myslenie všetkých vrstiev obyvateľstva, najmä vďaka svojej osvetovej činnosti. Organizovala jazykové, dejepisné a tanečné krúžky, zakladala divadelné spolky a organizovala hudobné a tanečné slávnosti, čím prispela k zvýšeniu intelektuálnej, spoločenskej i morálnej úrovne obyvateľstva. Snaha tohoto združenia smerovala aj k usporiadaniu tzv. "Feiseanna" a "Ceilís." Tieto "ceilís" neboli, ako by sa dalo očakávať, organizované v Írsku, ale v Anglicku pánom Fionánom Mac Columom, škótskym sekretárom Gaelic League.

     Gaelic League sa tiež podieľala na založení komisie An Coimisiún le Rincí Gaelacha (The Irish dancing commision) v roku 1927. Táto bola zodpovedná za rozvoj a podporu írskeho tanca, a za zabezpečenie kvalifikácií pre učiteľov a súťažných porotcov. Komisia má dnes globálny rozsah a pobočky po celom svete, taktiež organizuje majstrovstvá sveta v írskom tanci.

     Ďalší boom zažil írsky tanec v 90. rokoch minulého storočia, kedy sa objavili show ako Riverdance, Lord of the Dance, Dancing on the Dangerous Ground a ďalšie, ktoré sa írskymi tancami inšpirujú a popularizujú ich. V dnešnej dobe sa írsky tanec neustále mení, vznikajú nové kroky a kombinácie.

Írsky tanec, rytmus a formy

     Kroky v írskom tanci sú originálne pre každú školu, pre svojich žiakov ich vymýšľa pedagóg. Každý tanec je postavený zo základných prvkov alebo krokov, ale celková tanečná zostava je vždy unikátom.

     Formy moderného step dancingu môžeme rozdeliť do dvoch hlavných kategórií podľa typu používanej tanečnej obuvi: tanec v mäkkých ("soft shoes") alebo tvrdých (stepových) topánkach ("hard shoes").

     V mäkkých topánkach sa tancujú štyri štýly: reel (hudba v 2/4 alebo v 4/4 takte, jedná s o najzákladnejší tanec), slip jig (hudba v 9/8, niekedy v 12/8 takte, pre svoju ľahkosť a ladnosť je občas prezývaný ako írsky balet), light jig (hudba v 6/8 takte, svižné tempo, druhý najzákladnejší hudobný i tanečný rytmus) a single jig (hudba v 6/8 takte, časté výskoky). Medzi štýly v tvrdých topánkach patrí hornpipe, treble/heavy jig (hudba je v 6/8 takte, tempo je pomalšie, pretože tanec je naopak veľmi svižný a obvykle sa učí ako prvý stepový tanec), treble reel a tradičné a moderné sety.

     Pre súčasný súťažný tanec je typické kontrolované, nie však strnulé, držanie trupu, napnuté, pri tele držané paže a rýchle a precízne pohyby nôh.

     Krokové zostavy sa tancujú na štyroch úrovniach - Beginners, Primary, Intermediate, Open - v rôznych rytmoch írskej tradičnej hudby - reel, jig, hornpipe.

                                                                                                                                                          autor: Mgr. Jana Melúchová


Bernardová, T. 2017. Irský tanec. Základní přehled pro každého irského tanečníka. Inspiral Dance Company.

Králová, L. 2007. Irský tanec jako způsob kultivace osobnosti člověka. Diplomová práca, Brno.

Mosley, S. 2013. How to Irish Dance: (All About Irish Dancing and It's History).

Petrie, G. On the History and Antiquities of Tara Hill. Source: The Transactions of the Royal Irish Academy, Vol. 18 (1839), pp. 25-232 Published by: Royal Irish Academy Stable URL: https://www.jstor.org/stable/30078991 Accessed: 31-10-2018 14:39 UTC

https://www.bernards.cz/irske-tance/kratka-historie/

https://cs.wikipedia.org/wiki/Irsk%C3%A9_tance

https://en.wikiedia.org/wiki/Feis

https://www.adelaideacademyofirishdancing.com.au/history-of-irish-dancing.html

https://irske-tanceutvs.cvut.cz/historie.php

https://www.irelandseye.com/dance.html

https://www.cobhmuseum.com/Exhibitions/DancingFeet/DancingFeet.html

https://www.rhythmofthedance.com/the-tradition/

https://www.luasdance.cz/historie-irskych-tancu